Mesto v rámci projektu Via Hlohoviensis získalo vyše 200-tisíc eur z európskej kasy na podporu turizmu. Časť z nich investovalo do webstránky a koncepcie cestovného ruchu. Zákazky z dielne tunajšej agentúry sa zviditeľnili pochybným výberovým konaním, nepodarenou zmluvou a neoprávneným použitím fotografií. Vďaka dotácii radnica organizuje i rôzne akcie. Tie si už pre svoje vysoké náklady vyslúžili kritiku Hlohovčanov. Súčasťou projektu sú aj propagačné brožúry a film o regióne.

Zmluvu na informačno-propagačné materiály mesto zverejnilo iba pred pár dňami. Zákazku získala žilinská spoločnosť EIP Services. Brožúry sú rozdelené na socioekonomickú, kultúrnu a prírodnú oblasť. Z každého druhu dodá firma 16-stranový materiál v počte 40-tisíc kusov. Dokopy tak vznikne 120-tisíc brožúr za cenu 26 784 eur.

Ambíciu zviditeľniť tunajší región má i propagačný film. Zmluvu so spoločnosťou Crossline so sídlom v Bratislave uzavrelo mesto ešte koncom apríla tohto roku. Snímka o dĺžke 70 až 80 minút venuje Hlohovcu približne polovicu svojej minutáže. Film v piatich jazykových verziách bude zaznamenaný na DVD v celkovom počte 20-tisíc kusov. Náklady za dielo predstavujú 39 144 eur.

Niektorí Hlohovčania ale s investíciou nesúhlasia. „To nikoho nenapadlo, že už máme internet? Stačilo by tých DVD 200 a zavesiť to na web za tretinu ceny. To by, ale niekto nezarobil, že?“ vyjadril sa prispievateľ diskusného fóra. Mesto aktuálne zverejnilo i zmluvu na výrobu obalov na propagačné materiály. Tie v počte 20-tisíc kusov za 4 080 eur zabezpečí firma Idee.sk z Prievidze. Brožúry, DVD a obaly tak spolu vyjdú na 70-tisíc eur.    

U časti miestnych aktivity projektu Via Hlohoviensis vyvolali nevôľu. Nedávno rozvírili hladinu niekoľkotisícové objednávky na súťaž vo varení gulášu a futbalový turnaj. „Preboha, čo ten guláš varili z pitvaných kolibríkov? Štyri kotle za vyše 7-tisíc eur ?“ rozohnila sa čitateľka. Otázne je i to, ako môže zápolenie miestnych častí prilákať turistov.

Tunajší sú presvedčení, že Hlohovec má mnoho iných problémov, kam treba dať peniaze. O investíciách spomínaného projektu je už ale rozhodnuté. Ľudia však majú na celú vec vlastný názor: „Toto je kšeft storočia. Všetci na tom zarobia, len nikto nevie, na čo to je dobré.“