Primátor na otázky Hlohovčanov počas rokovania poslancov už zásadne neodpovedá. Reaguje až s časovým odstupom a z pohodlia vlastnej kancelárie cez lokálnu TV. A to navyše spôsobom, ktorý jemu samému vyhovuje. Výsledok? Niektorí čakajú na odpovede márne.
Úpravou rokovacieho poriadku si chcel primátor „papierovo“ poistiť možnosť dodatočne odpovedať občanom prostredníctvom mestskej televízie. Aj keď to bol on sám, kto novelu z programu nakoniec stiahol, priamym odpovediam na občianske pripomienky sa na zasadnutí opäť vyhol.
Napriek oneskorenej reakcii v HcTV sa však nie všetci odpovede dočkali. Michal Šuliman poukázal na zvláštne praktiky Vodárenských a technických služieb v Hlohovci. Mestská spoločnosť totiž zákonom stanovené zverejňovanie do značnej miery ignoruje. Taktiež odmieta sprístupniť niektoré informácie o hospodárení. Podľa Šulimanových slov mu bolo prostredníctvom advokátskej kancelárie jasne naznačené, aby sa o problematiku nestaral.
Verejne preto apeloval, aby mesto hľadalo spôsob, ako prinútiť svoje obchodné spoločnosti informácie zverejňovať. Aktívny občan taktiež upozornil na povinnosť každoročne investovať časť výnosov do obnovy vodovodnej siete.
Primátor pochválil Hlohovčana za jeho aktivitu, ktorú údajne mesto rado vníma. Ďalej už pokračoval po svojom. Nasledoval výpočet prác na výzvach z fondov a Dvoran vyzdvihol množstvo úsilia investovaného do snahy o obnovu vodovodov. Na ignorovanie informačnej povinnosti a podstatu Šulimanovho výstupu však vôbec nereagoval.
Daniela Loskotová upozornila na niektoré absurdné dôvody pridelenia odmien vedúcim zamestnancom radnice. Tí si, podľa jej vyjadrení, prilepšili i za činnosti, ktoré spadajú do náplne ich práce.
Odmeny, ktoré primátor zvykne nazývať aj „trinástym platom“, Dvoran opäť označil za bežnú prax vo „všetkých organizáciách našej vlasti“. Zároveň uviedol, že by toto zamestnanie doprial niektorým kritikom. Následne vymenoval náročné úlohy, ktoré „z pracovníka úradu vyťažili viac, ako je jeho povinnosťou“.
Spomenul najmä činnosti spojené s organizáciou rôznych vlaňajších osláv. „Nehovoriac o tom, že brožúrky a ja neviem, všelijaké veci, ktoré sme vydali a rozdávali týmto spoluobčanom, dohadovali ceny, aby tie ceny boli čo najnižšie, aby sme mohli čo najviacej kúpiť a dať. Myslím si, že títo pracovníci boli z tohto dôvodu ohodnotení a dostali nejaké tie odmeny,“ vyjadril sa.
Miro Kollár predniesol niekoľko pripomienok k priebehu zasadnutia a primátorovi položil päť otázok. Tie označil za jednoduché a očakával okamžitú odpoveď. Márne. Rovnako ako Dagmar Rondošová, ani on neskrýval údiv nad hlasovaním o odvolaní predsedu dozornej rady nemocnice. Vrátil sa i k „náhubkovej novele“, prioritám, nepriaznivému demografickému vývoju či k rekonštrukcii osvetlenia. Taktiež upozornil na hroziaci dopravný kolaps v súvislosti s blížiacou sa opravou piešťanského mosta. V neposlednom rade opäť otvoril problém skládky a zaujímal sa aj o Dvoranou ambíciu vybudovať v meste plaváreň.
Primátor sa najskôr vyjadril k „náhubkovej novele“. Podľa jeho slov táto úprava nesledovala nič iné, len to, aby sa každý správal primerane. „Mestské zastupiteľstvo nie je verejná schôdza. Je to rokovanie zástupcov občanov, ktoré by sa malo niesť ozaj v duchu slušnosti, tolerancie, inteligencie,“ dodal. Pred kamerou sa obhajoval vlastnou verziou návrhu, ktorá vraj sporné obmedzenia neobsahovala. Tie údajne vyplynuli až zo stretnutia mestskej rady na podnet „určitých poslancov“. Z občianskej nevôle a mediálneho tlaku zostal Dvoran prekvapený a zopakoval úmysel „iba usmerniť niekoho, kto sa nevie správať“.
V ďalšej odpovedi označil Kollára za „veľmi šikovného pána, ktorý vie manipulovať s ľuďmi“. Reagoval tak na otázku, či mesto využilo šancu získať peniaze z nadácie Pontis, s možnosťou auditu verejného osvetlenia a jeho obnovy bez investičných prostriedkov mesta.
Primátor sa snažil aktivistu dobehnúť. Tvrdil, že aj on sám sa predsa zúčastnil zasadnutia poslancov, ktoré audit verejného osvetlenia zobralo na vedomie. Výzva, na ktorú však Kollár upozornil, obsahovala podstatne zaujímavejšiu časť, a to možnosť rekonštrukcie bez zaťaženia mestskej pokladnice. Na túto časť však primátor vôbec nereagoval. Naopak, vymenoval rad aktivít, ktoré mesto vyvíja.
V nasledujúcej časti zopakoval svoj postoj k skládke Vlčie hory. Nezabudol spomenúť hroziaci scenár zvýšených poplatkov, ak by sa smeti vozili inde a odpoveď zovšeobecnil na tému „odpadové hospodárstvo“.
Na otázku, či sa do volieb nebude snažiť pretlačiť projekt plavárne Dvoran označil dopyt aktivistu za veľmi taktický. Svoje predošlé vyjadrenia obhajoval politickou nevôľou poslancov podporiť výstavbu. Podľa jeho slov sa ešte nestretol s občanmi, ktorí by krytú plaváreň nechceli. Naopak, dostáva otázky, prečo sa tých „dvoch-troch“ kritikov bojí.
Podľa neho, ak ide o blaho občana, jeho zdravie a rozvoj, netreba peniazmi šetriť. Všeobecný prospech plavárne prirovnal k verejnému osvetleniu: „Môžem sa inak zachovať. Veď aj to mestské osvetlenie nie je pre všetkých. Veď poriadni ľudia sú už o desiatej doma, tak vypneme... Je to potrebné, to tým chcem povedať.“
Záver výstupu venoval Dvoran nelichotivému demografickému vývoju. Otázku údajne pochopil ako uštipačnú narážku na vlastnú osobu. „Ja by som aspoň jedného, nech by došiel, žeby kvôli mne odišiel,“ povedal.
Pokles obyvateľov zdôvodnil najmä tým, že mnoho rodín sa po strate zamestnania odsťahovalo za rodičmi do blízkych dedín. „Tam postavili poschodový, alebo normálny dom a ten život na tej obci stále je trošinka lacnejší ako v tom meste,“ vysvetľoval situáciu. Mladí zas, podľa neho, hľadajú „lepšie zajtrajšky“ v zahraničí. „Nikoho sme nevyhnali. Opak je pravdou. Ja som jeden z tých, ktorý tu bojuje o to, aby sa tu niečo budovalo, aby sa tu niečo stavalo,“ dodal v závere prvý muž Hlohovca.
